Júl 20 2008
Znamenie zabijaka (Daniel Silva)
Svetové mocnosti, najsilnejší politici sveta, či najbohatšie korporácie vedia, čo potrebujú: sústavné a kontrolované globálne napätie, ktoré zabraňuje sebauspokojeniu. Udržuje ostražitosť, prehlbuje vedomie národnej identity. A predovšetkým prináša peniaze, veľmi veľa peňazí. Preto mocní tohto sveta neváhajú zabiť desiatky nevinných, vyhodiť do vzduchu lietadlo s civilistami, vyvraždiť deti a hodiť to na niekoho iného. V záujme moci a peňazí…
Toto je základný motív knižky „Znamenie zabijaka“ od Daniela Silvu. Majster akčných thrillerov vytvoril opäť famóznu fikciu posplietanú z reálnych faktov a vymysleného príbehu. Arabský terorista zostrelí pri Long Islande americké dopravné lietadlo, 250 cestujúcich zahynie v troskách, v blízkosti sa nájde mŕtvola s tromi guľkami v hlave. Všetko poukazuje na jedného z najlepších nájomných zabijakov na svete a všetky nitky vedú k palestínskej teroristickej organizácii Meč z Gazy. Nasledujú odvetné údery USA, ktoré zbombardujú ich tréningové základne, o pár dní príde teroristický útok na londýnskom Heathrow a roztáča sa kolotoč zabíjania. A istí ľudia si mädlia ruky…
Pokračujte na recenziu knihy “Znamenie zabijaka (Daniel Silva)”
Guilianovej kniha „Prečo Francúzky nepriberajú“ nie je o diétach, odriekaní, oddelenej strave a mučení sa. Je o životnej ceste, spoznávaní svojich chúťok, potrieb a túžob, ktoré potom usmerňujeme a zvýrazňujeme. Nejde o klasickú príručku s tabuľkami, štatistikami, grafmi, ktoré prikazujú. Skôr ide o beletristicky spracované príbehy, doplnené zaujímavými receptami a niekoľkými vedeckými faktami a zisteniami. Nezaškodí si niektoré, hoci aj známe pripomenúť:
Boris Filan, autor populárny svojimi cestopismi a zážitkami, tentoraz ponúka čitateľovi spomienky trošku z iného súdka. Je pravda, že zaspomína na nejednu svoju strastiplnú cestu, no hlavným cieľom je filanovským humorom predstaviť čitateľovi svojich dobrých priateľov a známych.
Román Rozum je považovaný za najvýznamnejšie dielo Rudolfa Slobodu, známeho slovenského spisovateľa druhej polovice dvadsiateho storočia. Napísal mnohé romány (medzi najvýznamnejšie patrí Rozum, Stratený raj, Krv), niekoľko scenárov (napríklad Karline manželstvá, Prerušená hra) a slovenskú literatúru obohatil aj dramatickými dielami (Armagedon na Grbe, Macocha ai.). Písal aj poéziu a literatúru pre mládež. Žil v ústraní so svojou psychicky chorou manželkou, v roku 1995 spáchal samovraždu.